odev nevesty

Svadobné šaty neboli vždy tak zdobené ako sú dnes. V 18. storočí nosili chudobné nevesty jednoduché šaty. Svojmu budúcemu manželovi nevesta tak dávala najavo, že si do manželstva nič neprináša, a že ho ani nezaťaží žiadnym dlhom. Biele svadobné šaty sa nosia až od polovice 19. storočia. Do tej doby si nevesta vždy obliekala svoje najlepšie šaty, ktoré mohli byť i v rôznych farbách. Biele svadobné šaty sa nosia od roku 1840, kedy mala svadbu kráľovná Viktória.Šťastná, krásna a sľubná budúcnosť vraj čaká nevestu, ktorá má v deň svadby na sebe oblečené niečo nové, niečo staré, niečo modré, niečo darované a niečo požičané.

 Niečo staré symbolizuje puto k rodine nevesty a minulosti. Nevesty často nosia starý rodinný šperk.

 Niečo nové znamená šťastie a úspech v novom živote nevesty.

 Niečo požičané predstavuje lásku a podporu rodiny a priateľov v prípade potreby.

 Niečo požičané môže byť i drobný suvenír od šťastne vydatej priateľky ako napríklad čipkovaná vreckovka.

 Niečo modré by mal byť predmet, ktorý symbolizuje vernosť a lojálnosť. Nevesty si často vyberajú modrý podväzok alebo stuhu.

 Strieborná minca v črievičke je požehnaním hojnosti.

Nevestin závoj

Závoje pôvodne nosili slobodné ženy ako symbol skromnosti. Pri dávnych svadbách muži zjednávali kúpu nevesty s jej otcom. Pri svadobnom obrade mala nevesta závoj ako symbol pokory a poslušnosti. Nevestu mohol ženích uzrieť až po obrade. Niekedy v 16. storočí prišla do módy čelenka s jemným závojom. Čipkované závoje prišli do módy po svadbe kráľovnej Viktórie v roku 1840.

Svadobné obrúčky

Svadobné obrúčky sú jedným z najstarších svadobných symbolov. Skoro každá kultúra počnúc egyptskou používala obrúčky ako symbol uzavretia manželstva. V egyptskej kultúre symbolizoval kruh večnosť. V počiatkoch tejto tradície boli obrúčky vyrábané z trávy, sena, kože, kostí či slonoviny. Postupne sa obrúčky vyrábali z kovov, až do dnešnej podoby. Už v egyptskej kultúre sa obrúčky nosili na prstenníku ľavej ruky, pretože Egypťania verili, že žily na ľavej ruke sú priamo pripojené k srdcu. Dnes sa na ľavej ruke nosí skôr z praktického dôvodu, nakoľko praváci ju menej využívajú. Nezáleží na tom, na akom prste sa človek rozhodne prsteň nosiť, manželské puto sa považuje za uzavreté po vyrieknutí svadobného sľubu.

 Napriek dlhej tradícii so snubnými prsteňmi sa nosia i na iných prstoch. V Anglicku za vlády Alžbety I. sa nosili veľké bohato zdobené prstene na palcoch. V 18. storočí ich rímski katolíci nosili na pravej ruke. Diamant na snubnom prsteni sa po prvýkrát objavil v stredovekom Taliansku a vďaka svojej tvrdosti sa stal znamením trvalej lásky.

 Snubný prsteň by sa nemal kupovať v piatok. Prináša to smolu.

Svadobná kytica

Než sa začala používať svadobná kytica, boli ženy „vyzdobené“ cesnakom, bylinami a obilím, ktoré mali slúžiť na odohnanie zlých duchov. Časom boli tieto ozdoby nahradené kvetinami, ktoré symbolizovali plodnosť a lásku. V každej kultúre majú kvety iný zvláštny význam. Napríklad na Havaji nosia nevesta a ženích na krku typický kvetinový veniec, v Indii je to zase kvetinová čelenka.